V predošlých článkoch (ako napríklad experiment s cukríkmi marshmallow a tu viac všeobecne o sile vôle) sme sa venovali našej pevnej vôli, a jej dôležitosti v našich životoch. No ako všetko, aj naša sebakontrola má limity. Aj psychológovia majú pre tento jav špeciálne pomenovanie – „vyčerpanie ega“ (ego depletion). Teória hovorí, že sila vôle je spojená s obmedzenou rezervou mentálnej energie, a keď vám dôjde táto energia, je pravdepodobnejšie, že stratíte sebakontrolu. Úplne logické.
Vyčerpanie ega a koláčiky
Krásne vykreslené je to v knihe od známeho amerického psychológa Roya Baumeistera, „Willpower : Rediscovering the Greatest Human Strength“. Ten hovorí, že sila vôle je ako sval, takže sa unaví pri dlhom používaní. Na to nadväzuje ďalší veľmi milý koláčikový experiment (zdá sa, že psychológovia si obľúbili testovať nás sladkosťami ). Aby som bol úplne presný, jednalo sa o koláčiky a reďkovky. Zvláštna kombinácia, viem. V roku 1998 Roy Baumeister postavil pred vyhladnutých (áno, dostali za úlohu vynechať posledné jedlo pred experimentom) dobrovoľníkov čerstvo opečené, voňavé čokoládové sušienky. Jednej skupine dali aj ochutnať, kým druhej skupine povedali, že ich experiment sa týka reďkovky a to im dali zjesť.
Potom dostali na vyriešenie nevyriešiteľné puzzle, tvárili sa však, že táto úloha s predchádzajúcou vôbec nesúvisí. Výsledky ukázali zaujímavú vec: ľudia zo skupiny s reďkovkou mali oveľa menšiu vytrvalosť v dokončení následnej náročnej hádanky. Čo nám z toho vyplýva? Pokiaľ použijete svoju pevnú vôľu a sebadisciplínu na jednu vec (predýchať, že máte pri sebe tak chutné koláčiky a vy máte jesť reďkovku), máte jej menej na uskutočnenie inej (puzzle).
Revolučná teória sa rúca
Svojho času bola táto teória naozaj revolučná. Dovtedy sa sila vôle vôbec nevnímala ako energia alebo sval, skôr ako výsledok kognitívneho procesu, alebo naučená schopnosť. Viac o terajšom uvažovaní sa môžete dočítať v tomto skvelom rozhovore s autorom experimentu. Odvtedy ale táto teória už má svoje trhliny. Viacero vedcov sa snažilo experiment Baumeistera reprodukovať, aj na väčších vzorkách, aj pomocou meta-analýzy, no neúspešne. Vyzerá to tak, že pri interpretácii výsledkov Baumeister a jeho tím urobili predčasné závery.
Ďalšie zaujímavé výskumy boli zverejnené napríklad v spojitosti sily vôle s vierou. Poviete si, a čo s ňou? Jednoducho, keď veríme, že naša sila vôle je vyčerpateľná, tak potom aj ťažšie odolávame, lebo vlastné zlyhanie máme na čo zvaliť. A naopak, ak veríme, že silu vôle môžeme využiť bez limitu, tak aj ľahšie odolávame pokušeniam.
Sila vôle ako emócia
Michael Inzlicht, profesor psychológie na Univerzite v Toronte sa zase opiera o teóriu, že sila vôle nie je jeden obmedzený zdroj, ale pôsobí skôr ako emócia. Spomínaný profesor pracuje s teóriou, že sebakontrola je akási emócia motivácie, a nie nejaká nádrž, ktorá sa po vypršanom čase vyprázdni. Ja osobne sa najviac viem stotožniť s touto teóriou. Keď som prvýkrát čítal o experimente s koláčikmi, hneď ma napadlo, že ja by som tie úlohy možno nevzdal z nedostatku sily vôle, ale skôr zo sklamania, z trucu a z pocitu nespravodlivosti, že ja musím jesť reďkovku. A to je už istá emócia. Rovnako lepšie sa vieme donútiť k veciam, ktoré nás bavia ako k veciam, ktoré nám nedávajú zmysel, alebo ktoré neradi robíme. A ku čomu sa prikláňate vy ?
Je to teda koniec Baumeisterovho príbehu?
Na záver musíme spomenúť Roya Baumeistera ešte raz. Ten pracuje naďalej na tom, aby dokázal, že fenomén vyčerpania silnej vôle je reálny. Od experimentu so sušienkami už ubehlo pár rokov, a Baumeister sa nechal počuť, že spolu s kolegami pracuje na ďalších výskumoch, aj keď uznal, že jeho prvotné výskumy boli mierne unáhlené, avšak za svojou teóriou si stojí. Tak uvidíme. Každopádne, sila vôle je reálna vec, ktorá značne ovplyvňuje naše chovanie, naše denné aktivity a tým prirodzene aj náš úspech.
Preto určite odporúčam, aby ste si vaše najťažšie výzvy naplánovali skôr na začiatok dňa, keď je ešte „vaša nádrž“ plná. A na neskôr si nechali tie aktivity, ktoré máte radi a do ktorých sa nemusíte veľmi nútiť.
Ilustračné foto: Rarnie McCudden from Pexels