fbpx

Technika Pomodoro: ako súvisí paradajka s produktivitou?

Prednedávnom som písal o systéme GTD, o ktorom som tvrdil, že je to jeden z komplexnejších systémov. Dnes sa dostal na rad jedna oveľa jednoduchšia technika, ktorá je napriek svojej jednoduchosti (alebo práve preto?) veľmi účinná. Ale aby som bol férový, GTD je sofistikovaný systém a Pomodoro je len technika, takže nie je úplne na mieste ich ani porovnávať.

Technika Pomodoro: čo to vlastne je

Táto metóda môže byť skutočne efektívnou zbraňou v boji proti prokrastinácii. Svoj názov dostala podľa kuchynského časovača vo forme paradajky, ktorý autor tejto metódy Francesco Cirillo používal. Základom metódy je presne určené striedanie časových intervalov pre výkon úlohy a pre krátky oddych. Poďme sa na to pozrieť ale trošku systematickejšie. Metóda pozostáva z nasledujúcich krokov:

Výber úlohy

Vyberte si úlohu z vášho zoznamu úloh, na ktorej chcete pracovať. Ideálne sú náročnejšie úlohy, do ktorých sa vám nechce.

Sústredená práca 

Nastavte si časovač na 25 minút a pracujte na úlohe bez prerušenia. K tomu je samozrejme potrebné, aby ste si minimálne stíšili mobil, ideálne aj iné notifikácie systému. 

Krátky oddych

Po uplynutí času ukončite prácu a poznačte si do vášho zoznamu úloh úspešné Pomodoro. Nezostaňte sedieť pri počítači, postavte sa, ponaťahujte sa, nalejte si pohár vody, atď.

Dlhší oddych

Tento cyklus zopakujte ešte trikrát. Po štyroch pomodorách potom nasleduje dlhšia prestávka v trvaní 15-30 minút.

Toto je vlastne všetko. Znie to naozaj jednoducho a nevinne, je to ale skutočne efektívna technika pre prácu s náročnými a nekonečnými úlohami. 

Čo s rozptýleniami

Technika bola vymyslená na začiatku 90. rokov, keď rozptýlenia takých rozmerov ako tomu je teraz ešte neexistovali. Napriek tomu aj vtedy boli prítomné a autor techniky na ne tiež myslel.

Ako riešenie ponúka jednoduchý proces pozostávajúci zo štyroch krokov. Tu musíme podotknúť, že Pomodoro sa považuje za nedeliteľnú jednotku pracovného cyklu, preto jeho prerušenie napríklad prestávkou na kávu neprichádza do úvahy. Takže naspäť k štyrom krokom pre zvládnutie prerušení:

  • Informujte “narušiteľa”, že práve na niečom robíte.
  • Dohodnite sa kedy je vhodný čas vrátiť sa k nemu – o 10 minút, poobede, zajtra, atď.
  • Okamžite naplánujte kedy kolegovi zavoláte späť – dajte si rovno pripomienku.
  • Vráťte sa ku kolegovi po ukončenom Pomodore, alebo v navzájom dohodnutom čase. 

Ak prerušenie neviete vyriešiť takýmto štýlom, tak sa súčasné Pomodoro zruší a po prerušení budete musieť začať odznova.

Zdroje

Na úspešné vykonávanie tejto metódy potrebujete naozaj málo, pravdepodobne si vystačíte so súčasnými nástrojmi vo vašom repertoári. Potrebujete vlastne len časovač či už vo fyzickej alebo v digitálnej forme. Takýto časovač vlastne nájdete už v drvivej väčšine smartfónov.

Ak by ste to ale chceli dať na “fanatika”, môžete si kúpiť fyzický časovač v tvare paradajky.

Na internete taktiež nájdete nespočetné množstvo online časovačov priamo stvorených na túto techniku. Ja používam napríklad Pomofocus. Ak by ste ale chceli niečo sofistikovanejšie, odporúčam vyskúšať PomoDone. Je to služba, ktorá spolupracuje s vašim zoznamom úloh (spolupracuje s väčšinou najznámejších aplikácií ako Trello, ToDoist, Google Tasks), navyše je prístupná pre všetky platformy (web, Windows, Android, iOS)

Princíp fungovania

Ako som v úvode písal, táto metóda je skutočne účinná v boji proti prokrastinácii. V jednom z predchádzajúcich článkov som písal o prokrastinácii, o jej rôznych formách a dôvodoch. Jedným z najčastejších dôvodov je príliš veľká porcia práce pred nami. To nás často demotivuje a odrádza od toho, aby sme vôbec začali. Keď sa zamyslíme nad tým, koľko nám to celé bude trvať, tak nás desia hodiny práce, ktoré danej aktivite budeme musieť venovať. Čaro metódy Pomodoro je práve v tom, že sa ideme sústrediť len na najbližších 25 minút a nie na celú aktivitu a už vôbec nie na celý výsledok, ktorý na nás môže pôsobiť ohromujúco.

Tu sa mi núka aj jedna paralela so stanovením cieľov, ako aj s novoročnými predsavzatiami. V novoročnom článku som písal, že je kľúčové, aby sme sa sústredili na proces a nie na výsledok. Potrebujeme mať vieru, že nám zvolená aktivita výsledok prinesie a nemali by sme sa nechať deptať výsledkom.

Aj technika Pomodoro funguje pre úplne rovnaký dôvod. Nemyslíme na celý výsledok, nemyslíme na dlhé hodiny práce, myslíme len na najbližších 25 minút. Dáva nám to istotu, že to nebude nekonečný proces a končíme o 25 minút, aj keď máme tú najťažšiu aktivitu pred sebou, ktorej sa v najbližších dňoch a týždňoch dokopy budeme venovať niekoľko hodín.

Ďalšie výhody

Stres si často zapríčiňujeme sami tým, že nevieme odhadnúť koľko nám istá úloha zaberie času. Samozrejme väčšinou si myslíme že to bude menej a tým sa dostávame do časového stresu a na konci pracovného dňa si uvedomujeme, čo všetko sme vlastne nestihli.

Technika Pomodoro nám práve pomáha aj v tomto smere. Ak techniku Pomodoro aplikujeme konzistentne a pravidelne, po čase získame celkom dobrý prehľad o tom, ktorá aktivita nám zaberie koľko času. To nám následne pomôže pri presnejšom plánovaní našich aktivít.

Ďalšou výhodou môže byť jednoduchšie splnenie vašich cieľov a meranie vašich časových blokov. Ak si napríklad dáte za cieľ pravidelné denné písanie, môžete si dať napríklad dve Pomodorá. Takto jednoducho budete vedieť, že vám to bude trvať presne hodinu aj s dvomi krátkymi prestávkami.

Osobné skúsenosti

Je to taká jednoduchá metóda, že fakt som si nevedel predstaviť, čo mi vlastne prinesie prečítanie celej knihy. Nakoniec som to neoľutoval, ale strašne veľa nových informácií mi to nedalo v porovnaní s návodmi, ktoré som našiel na internete.

Jednu vec by som ale chcel vypichnúť, ktorú som si z knihy neozvojil. Francesco Cirillo mal predstavu, že na jednotlivých úlohách pracujeme, kým ich nesplníme. To sa mi neosvedčilo, dokonca by som za seba povedal, že som principiálne proti.

Najviac sa mi na tejto metóde páči, že môžem beztrestne zanedbať úlohu po 25 minútach a stále mám z toho dobrý pocit. Dobrý pocit, lebo som zase o 25 minút bližšie k splneniu úlohy. Ak by som ale vedel, že po 25 minútach (a päťminútovej prestávke samozrejme) môžem pokračovať s tým istým, možno aj celý deň, dôvody na prokrastináciu by sa mi hneď vrátili. Mne sa teda ujala takáto adaptácia systému, čo iným samozrejme nemusí vyhovovať.

Ako vy? Poznáte túto techniku? Skúšali ste ju? Vykonávate ju pravidelne? Aké máte skúsenosti?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *