Učenie alebo komunikácia vo všeobecnosti sú spravidla efektívnejšie pomocou príbehov. Tzv. story-telling nás často viac zaujme, keďže sa vieme ľahšie stotožniť s konkrétnym človekom, ľahšie si zapamätáme podarené metafory, atď.
Na dnes som pre vás pripravil skutočne krátky príspevok s ešte zanedbateľnejším vlastným obsahom 🙂 Ale chcel som sa s vami podeliť o moju obľúbenú metaforu z oblasti produktivity. Daný príbeh je veľmi známy, je veľká pravdepodobnosť, že ste ho už aj počuli. Každý to ale niekde počul prvýkrát, tak možno pre niekoho to predsa dnes bude prvýkrát na tomto blogu 🙂
Autorom príbehu je známy odborník a autor Stephen Covey a príbeh opísal vo svojej knihe First things First (tiež ju odporúčam, slovenský názov je Najdôležitejšie veci ako prvé) a popisuje to ako súčasť prednášky jedného experta študentom. Takže nech sa páči:
Príbeh o veľkých kameňoch
“Jedného dňa tento expert prednášal skupine študentov a aby zdôraznil lekciu, použil jednu ilustráciu, na ktorú jeho študenti nikdy nezabudnú. A nezabudnete na ňu ani vy, keď sa s vami o ňu podelím.
Ako tento muž stál pred skupinou, povedal: “Ok, čas na kvíz”. Vtom vytiahol jednu veľkú priesvitnú nádobu so širokým otvorom a postavil ju pred seba. Potom vybral asi tucet kameňov vo velkosti päste a opatrne ich po jednom vložil do nádoby.
Keď sa nádoba naplnila až do vrchu a viac kameňov sa už do nej nezmestilo, opýtal sa: “Je táto nádoba plná?”. Všetci v triede povedali, že áno, je. “Naozaj?”, sa opýtal. Spod stola vytiahol vedro štrku. Potom nasypal časť štrku a potriasol nádobou, čo spôsobilo, že kúsky štrku sa ľahko dostali do priestorov medzi kameňmi.
V tom sa usmial a opýtal sa ešte raz: “Je nádoba plná?” Teraz sa už trieda nedala nachytať. “Pravdepodobne nie”, odpovedal jeden z nich. “Dobre”, odpovedal. Potom si spod stola vytiahol vedro piesku. Nasypal tam piesok, ktorý sa dostal do prázdnych miest medzi kameňmi a štrkom. Ešte raz sa opýtal: “Je táto nádoba plná?”
“Nie”, kričala trieda. “Dobre”, odpovedal zas. Vtom vytiahol krčah vody a nalial ju do nádoby, až kým sa úplne nezaplnila. Potom sa pozrel na triedu a opýtal sa: “Čo je pointou tejto ilustrácie?”
Jeden aktívny študent sa prihlásil a povedal: “Pointa je, že akýkoľvek hustý je náš časový rozvrh, keď sa naozaj veľmi snažíme, stále tam vieme dostať viac vecí!”
“Nie, to vôbec nie je pointa. Čo nás táto ilustrácia má naučiť, je nasledovné: Ak tam nevložíte najprv vaše veľké kamene, neskôr ich tam už nedostanete vôbec”, odpovedal muž.”
Záver
Samozejme keď vtip treba vysvetľovať, už to ani nie je dobrý vtip. Asi každý z príbehu pochopil, ako to súvisí s našou produktivitou a našim životom. Ak náhodou nie, na záver ešte pripájam krásne 25-ročné video od autora tejto metafory: