Asi vám za ten nezmysel v názve dlhujem vysvetlenie. Tak teda máte vstávať skoro či nie? Môj názor je, že to je úplne jedno, hlavné je, aby to vyhovovalo vám. Určite nemá zmysel premáhať sa a bojovať proti vlastnej povahe a biologickým hodinkám. Tak o čom vlastne bude tento článok? O chronotypoch, čiže o našich vnútorných biologických hodinkách a o tom, ako to využiť v našom živote.

Ranný škovránok alebo nočná sova?

Stavím sa, že ste o chronotypoch už počuli (minimálne teda v kontexte zvierat spomínaných v nadpise), len ste možno nevedeli, že sa tak volajú.. Ranní vtáci milujú skoré vstávanie, často toho majú odrobené viac do deviatej ako iní celé dopoludnie. Na druhej strane sa nočné sovy cítia najproduktívnejšie vtedy, keď už škovránky dávno spia.

Koľko vlastne rozoznávame chronotypov? Na to asi neexistuje jednoznačná odpoveď, záleží od autora. Napríklad Daniel Pink vo svojom bestselleri „Kedy“ (When) rozoznáva tri druhy (škovránok, sova a „tretí vták“, čo je niečo medzi), kým Michael Breus (autor knihy Sila správneho okamihu až štyri (medveď, lev, vlk a delfín – v tomto článku si ich môžete aj detailnejšie porovnať). Ale už som sa stretol už aj s modifikovanou verziou Breusovho zoznamu, kde figurovali aj skorý a neskorý medveď. Dovolím si ale tvrdiť, že na konkrétnom počte ani veľmi nezáleží.

Potrebujem vôbec vedieť aký som chronotyp?

Nutné to samozrejme nie je, ale určite nám to môže pomôcť v efektívnom plánovaní svojich aktivít. Na internete nájdete niekoľko zdrojov a kvízov (napríklad tu od Micheala Breusa), kde môžete svoj chronotyp ľahko zistiť (ja som medveď), cieľom môjho dnešného článku určite nie je suplovať už existujúce zdroje. Nebol by som ale úplne prekvapený, ak by sa vám stalo, že sa s výsledkom kvízu neviete stotožniť. Aj keď je pravda, že test je zostavený tak, aby nebolo veľa priestoru na fiasko, napríklad pomocou otázok typu „Ak by ste si vy mali vybrať 5-hodinový interval na prácu, kedy by to bolo?“. Už to asi bude vyznievať divne, ale opäť poviem že ani na vašom presnom chronotype až tak nezáleží 😊 Na čom teda záleží?

Na tom, aby ste zistili, kedy ste najproduktívnejší, najviac schopní sa sústrediť a kedy sa naopak cítite nepoužiteľní.

Namiesto „fancy“ kvízov by som vám radšej odporučil jeden veľmi jednoduchý, ale zároveň neomylný systém: vlastné skúsenosti a pocity. Ľahko sa môže stať, že sa už natoľko poznáte, že žiaden kvíz nepotrebujete. Ak to tak nie je, tu je jednoduchý návod: jednoducho si zoberte papier a pero a počas týždňa si každý deň zapisujte, kedy ste vstávali, ako ste sa pri zobudení cítili, čo ste počas dňa robili, ako ste sa pri tom cítili. Ideálne si to zapíšte každú hodinu. Ak všetko pôjde dobre, po týždni vám bude jasné, v ktorých hodinách dňa ste najčulejší a kedy „najopotrebovanejší“.

Biologické hodiny ako sprievodca pracovným dňom

A čo s týmto poznatkom? Samozrejme samo o sebe toto ešte nápomocné nie je, možno ste to už vedeli aj doteraz. Naozaj hodnotne to vieme využiť len v spolupráci s analýzou našich najhodnotnejších aktivít. Už som na tomto blogu písal o sústredenej/hlbokej práci. A presne takémuto typu práce by sme sa mali v našich „vrcholných hodinách“ (peak hours) venovať. Jedným z pilierov tohto blogu je aj téma stanovovania cieľov a ich implementácia. Naše najhodnotnejšie a najproduktívnejšie hodiny by teda mali patriť výlučne týmto našim prioritám.

Naopak, keď sme najmenej sústredení a najviac unavení (ja osobne krátko po obede), mali by sme našu energiu nejakým spôsobom dobiť, či už vo forme prechádzky alebo krátkeho oddychu.

Tí menej šťastní by mali zvyšky svojej energie venovať „menej hodnotným“ aktivitám, ako napríklad porady, vybavovanie e-mailov, atď. Spomínaný Daniel Pink sem radí aj kreatívnu prácu. Samozrejme nie kvôli tomu, že tá by bola menej hodnotná, ale preto, lebo kreatívnej činnosti viac pasuje menšia sústredenosť, rozlietaná myseľ, kedy nápady najčastejšie prichádzajú.

Azda to nebude také ľahké…

Ak ste napríklad podnikateľom alebo pánom svojho času v akejkoľvek podobe, dodržanie týchto základných princípov je samozrejme len na vás. Väčšina z nás ale pre niekoho pracuje a na týchto pracoviskách sa tieto zásady nedarí vždy veľmi ľahko pretaviť do reality.

Ak ste napríklad nočná sova, už samotný ranný nástup do práce môže byť pre vás utrpením. V tomto zmysle sa už ale situácia zlepšuje, stále viac a viac zamestnávateľov umožňuje nejakú formu flexibilného pracovného času. Do dvanástej ale málokde môžete vyspávať 😊

Ďalším problémom môže byť nedostatočný „rešpekt“ pre naše ideálne časové bloky pre sústredenú prácu. Pre mňa je napríklad najproduktívnejšou časťou pracovného dňa je dopoludnie niekde medzi desiatou a dvanástou.

Tento termín je ale v korporátnom svete ideálnym časom na rôzne porady a stretnutia. Proti tomu sa dosť ťažko bojuje, ale čiastočným riešením napríklad môže byť, že do kalendára si na každý deň dáte časový blok pre sústredenú prácu. Ak vaši kolegovia sú aspoň minimálne slušní, pred zvolaním porady si skontrolujú, či sú všetci účastníci k dispozícii. Ak nie, alebo im to nevadí, možno na tej porade ani nebudete chýbať.

Záver

Tento článok síce bol inšpirovaný chronotypmi, priamo o nich ste sa ale veľa nedozvedeli. Mojim cieľom naozaj nie je vytvárať obsah, ktorý je už niekde k dispozícii, ale skôr obohatiť tieto teoretické koncepty o vlastné skúsenosti a poskytnúť praktické rady, ako ich môžeme využiť v našom pracovnom a súkromnom živote. Pre dnešok by som teda zosumarizoval svoje rady v týchto štyroch bodoch:

1. Zistite, kedy ste počas dňa najviac sústredení a produktívni. Samozrejme aj to, kedy najmenej
2. Majte svoje povinnosti a aktivity rozdelené (napríklad formou tagov v zozname úloh) aj podľa toho, koľko pozornosti a sústredenosti vyžadujú
3. Pracujte v súlade s vašou energiou: produktívne časy vyžadujú dôležité úlohy, „menej hodnotné“ aktivity si nechajte na menej produktívne časy
4. Chráňte si svoje najhodnotnejšie časové bloky pred poradami a hasením – často fiktívnych – požiarov